Nie všetky príčiny poškodenia pečene súvisia so životným štýlom. Okrem obezity, cukrovky, konzumácie alkoholu a vírusových hepatitíd typu B a C sa na tomto procese podpisujú aj zriedkavé diagnózy, ktoré môžu viesť k postupnému jazveniu pečeňového tkaniva bez výrazných príznakov. Odborníci upozorňujú, že práve pri nich zohráva kľúčovú úlohu včasné odhalenie, dostupnosť špecializovanej starostlivosti, ale aj správna výživa.

Kľúčový orgán, na ktorý zabúdame
Pečeň je najväčší vnútorný orgán v našom tele a plní viac než 500 životne dôležitých funkcií. Má mimoriadnu regeneračnú schopnosť a zohráva kľúčovú úlohu pri detoxikácii aj hospodárení s energiou. Napriek tomu jej často venujeme pozornosť až v pokročilých štádiách ochorenia. Denne produkuje približne 600 ml žlče, odstraňuje toxíny z krvného obehu, udržiava stabilnú hladinu cukru v krvi, reguluje zrážanie krvi a podieľa sa na metabolizme tukov aj tvorbe cholesterolu.

Ochorenia pečene často prebiehajú bez bolesti a varovných signálov. Aj preto sa o nich hovorí ako o tichom zabijakovi. Na Slovensku sú v produktívnom veku medzi 25 až 65 rokom života treťou najčastejšou príčinou predčasných úmrtí a ročne im podľahne viac ako 1 000 ľudí. „Zákernosť ochorení pečene spočíva v ich dlhom, často aj niekoľkoročnom bezpríznakovom priebehu. Toto okno príležitosti však až 80 percent pacientov premešká a diagnózu sa dozvedia až v štádiu komplikácií,“ upozorňuje gastroenterológ a hepatológ doc. MUDr. Tomáš Koller. Podľa aktuálnych dát trpí stukovatením pečene takmer 47 percent dospelej populácie Slovenska a medzi hlavné rizikové faktory patria obezita, diabetes druhého typu, alkohol a nevhodné stravovanie.

Zriedkavé autoimunitné a genetické choroby pečene
Popri častých diagnózach existuje aj skupina zriedkavých ochorení, pri ktorých imunitný systém alebo genetická porucha vedú k poškodeniu pečene. Presná príčina autoimunitných ochorení nie je úplne známa, predpokladá sa kombinácia genetickej predispozície a vonkajších spúšťačov. Medzi najvýznamnejšie patrí autoimunitná hepatitída, pri ktorej imunitný systém napáda pečeňové bunky a ochorenie sa prejavuje únavou, bolesťou pod pravým rebrom či žltačkou. Primárna biliárna cholangitída postihuje malé žlčové cesty a typickými prejavmi sú únava a svrbenie kože. Primárna sklerotizujúca cholangitída spôsobuje zápal a zúženie žlčových ciest, čo sa môže prejaviť bolesťou brucha a opakovanými zápalmi.

Zákernosť ochorení pečene spočíva v ich dlhom, často aj niekoľkoročnom bezpríznakovom priebehu. Toto okno príležitosti však až 80 percent pacientov premešká a diagnózu sa dozvedia až v štádiu komplikácií

IgG4 asociované ochorenie žlčových ciest patrí medzi menej časté diagnózy imunitného pôvodu a často sa prejavuje žltačkou. Dôležitou diagnózou je aj deficit alfa-1 antitrypsínu, genetické ochorenie, pri ktorom sa v pečeni hromadí abnormálny proteín a poškodzuje jej bunky, pričom sa môže prejaviť už v detstve alebo až v dospelosti a často sa spája aj s postihnutím pľúc. Tieto ochorenia môžu mať nenápadný priebeh, no bez liečby vedú k postupnému jazveniu pečene a v pokročilých štádiách až k cirhóze. Pacientom so zriedkavými ochoreniami pečene sa na Slovensku venujú aj špecializované pracoviská a v rámci hepatologickej ambulancie Univerzitnej nemocnice Bratislava sú dlhodobo sledovaní aj pacienti s autoimunitnými diagnózami.

Prevencia ako najúčinnejší nástroj
Podľa odborníkov je rozhodujúca včasná identifikácia rizík a moderná diagnostika. „Pravidelný preventívny skríning rizikových faktorov u každého človeka je jediný spôsob, ako zastaviť proces jazvenia pečene a ochrániť si zdravie,“ dodáva doc. MUDr. Tomáš Koller. Pečeň úzko súvisí aj s celkovým metabolickým zdravím. „Väčšina pacientov so stukovatenou pečeňou nezomrie na zlyhanie pečene, ale na choroby srdca a ciev,“ vysvetľuje gastroenterológ a odborník na výživu doc. MUDr. Peter Minárik.

Popri častých diagnózach existuje aj skupina zriedkavých ochorení, pri ktorých imunitný systém alebo genetická porucha vedú k poškodeniu pečene.

Pri ochoreniach pečene vrátane zriedkavých diagnóz zohráva dôležitú úlohu aj každodenná strava, ktorú musia pacienti často prispôsobiť svojmu zdravotnému stavu. „Dobrým príkladom pre model zdravej a pre pečeň prospešnej stravy je kombinácia stredomorskej stravy a silných stránok tradičnej kuchyne,“ vysvetľuje doc. MUDr. Peter Minárik. Ideálny pečeňový tanier môže byť pritom jednoduchý, polovicu tvorí zelenina, štvrtinu kvalitné bielkoviny ako ryby, strukoviny či hydina a zvyšok komplexné sacharidy napríklad celozrnné obilniny, pričom dôležitou súčasťou sú aj zdravé tuky ako olivový olej, orechy a semienka. Obmedziť by sme mali sladené nápoje, spracované potraviny, údeniny a nadmerné množstvo sladkostí. Naopak, pečeň chráni káva, mali by sme vypiť aspoň 3 šálky denne. Dôležité však nie je len to, čo jeme, ale aj ako jedlo pripravujeme. „Zdravé varenie znamená zachovanie prirodzených živín bez zbytočného pridávania tukov a solí. Používanie špičkových materiálov a technológií, ktoré umožňujú prípravu jedla vo vlastnej šťave a pri nižších teplotách, výrazne znižuje príjem toxických látok vznikajúcich pri bežnom vyprážaní či pečení,“ uvádza Bianca Sierra Boy zo spoločnosti Zepter International. Odborníci sa zhodujú, že prevencia ochorení pečene začína v kuchyni a práve každodenné návyky môžu výrazne ovplyvniť zdravie pečene aj kvalitu života pacientov.