Preležaniny sa netýkajú iba seniorov. Ohrození môžu byť aj deti a dospelí so zriedkavými ochoreniami, ktoré obmedzujú pohyb alebo citlivosť. Prevencia a včasná liečba pomáhajú zmierniť utrpenie pacientov aj náročnosť starostlivosti. Podľa novej analýzy Inštitútu zdravotných analýz (IZA) môže byť liečba pokročilých dekubitov päť- až desaťkrát nákladnejšia než liečba v počiatočných štádiách.

Dekubity, známe aj ako preležaniny, vznikajú pri poškodení kože a podkožných tkanív pôsobením tlaku alebo tlaku v kombinácii so strižnými silami. Objavujú sa najmä na miestach, kde sú kosti blízko povrchu kože, napríklad v oblasti krížovej kosti, sedacích kostí či na pätách. Riziko sa zvyšuje, keď človek nedokáže samostatne meniť polohu alebo má zníženú citlivosť a tlak či poškodenie kože nemusí včas pocítiť.

Pri ktorých zriedkavých diagnózach sa môžu objaviť?

Konkrétne údaje sú dostupné napríklad pri rázštepe chrbtice – spina bifida. Americká štúdia publikovaná v roku 2015 sledovala 3 153 pacientov zapojených do Národného registra pacientov so spina bifida. Pri poslednej hodnotenej každoročnej kontrole uviedlo 19 % účastníkov výskyt dekubitu počas predchádzajúcich 12 mesiacov. Pri myelomeningokéle, závažnej forme rázštepu chrbtice, dosahoval tento podiel 22 %. S výskytom dekubitov súviseli okrem iného rozsah neurologického postihnutia, používanie vozíka, inkontinencia moču a nedávna operácia.

Zvýšené riziko potvrdila aj štúdia pri amyotrofickej laterálnej skleróze (ALS) publikovaná v roku 2018. V taiwanskej populačnej kohorte mali ľudia s ALS približne 8,8-násobné relatívne riziko vzniku dekubitov počas sledovania oproti porovnávacej skupine po zohľadnení ďalších sledovaných faktorov. Tento údaj vyjadruje pomer rizík, nie percento pacientov, u ktorých dekubity vzniknú.

Na Slovensku žijú s dekubitmi tisíce pacientov

Podľa analýzy IZA, ktorá vychádzala z údajov za roky 2013 až 2024, žije na Slovensku s dekubitmi približne 11- až 12-tisíc pacientov. Skutočný rozsah problému však môže byť väčší, než naznačujú evidované údaje. „Z dát tiež vyplýva, že až 86 % poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykazovalo dekubity ako vedľajšiu diagnózu u menej ako jedného percenta hospitalizácií pacientov vo veku nad 50 rokov,“ uviedla riaditeľka odboru zdravotných analýz pri MZ SR Veronika Rybanská. V porovnaní s medzinárodnými údajmi môže takýto nízky podiel signalizovať, že časť prípadov zostáva nevykázaná. Dostupné dáta preto nemusia zachytávať celú záťaž, ktorú dekubity predstavujú pre pacientov, ich blízkych a zdravotnícky systém.

Včasná liečba znamená menej komplikácií aj nižšie náklady

Rozvinutý dekubit si môže vyžiadať dlhodobé ošetrovanie, chirurgické zákroky, opakované hospitalizácie aj náročnú domácu alebo ústavnú starostlivosť. Podľa analýzy IZA môže byť liečba pokročilých a komplikovaných prípadov päť- až desaťkrát nákladnejšia než liečba v počiatočných štádiách. Odborníci preto zdôrazňujú potrebu včas rozpoznať ohrozených pacientov a zabezpečiť nadväzujúcu starostlivosť medzi nemocnicou, domácim prostredím a zariadeniami sociálnych služieb.

„V prvom rade je potrebné včas identifikovať pacientov ohrozených vznikom dekubitov, identifikovať rizikové faktory a dôsledne uplatňovať preventívne opatrenia. Ak už dekubit vznikne, liečba musí byť správne nastavená a kontinuálna. Naším hlavným cieľom by malo byť predchádzať utrpeniu pacientov,“ uviedol doc. MUDr. Marek Čambal, PhD., MHA, MPH, prednosta I. chirurgickej kliniky LF UK a UNB a prezident Slovenskej spoločnosti pre liečenie rán.

Rodina potrebuje podporu aj praktické usmernenie

Významná časť starostlivosti sa odohráva doma. Podľa analýzy vzrástol počet evidovaných návštev súvisiacich so starostlivosťou o dekubity z približne 372-tisíc v roku 2015 na 585-tisíc v roku 2024. Takmer 90 % zabezpečovali agentúry domácej ošetrovateľskej služby (ADOS). Sestry pomáhajú nielen s ošetrovaním a hodnotením rán, ale aj so zaškolením rodinných príslušníkov. Pre blízkych je dôležité vedieť, ako pacienta bezpečne polohovať, kontrolovať kožu a používať vhodné pomôcky. PhDr. Beáta Grešš Halász, PhD., MPH, zo Slovenskej spoločnosti pre ošetrovanie otvorených rán upozorňuje, že súčasťou prevencie sú popri polohovaní a antidekubitných pomôckach aj hygiena, primeraná výživa a hydratácia. Zároveň pripomína, že v niektorých prípadoch môžu dekubity vzniknúť aj napriek správne nastavenej prevencii.

Čo môže pomôcť v prevencii?

Preventívny plán má vychádzať zo zdravotného stavu a potrieb konkrétneho človeka. So zdravotníckym pracovníkom je vhodné dohodnúť najmä:

• Pravidelnú kontrolu kože, predovšetkým v oblasti krížovej kosti, sedacích kostí, na pätách a na miestach kontaktu so zdravotníckymi pomôckami.
• Polohovanie a odľahčovanie tlaku podľa pohybových možností pacienta.
• Vhodný matrac a sedaciu podložku, najmä pri dlhodobom ležaní alebo používaní vozíka.
• Šetrnú hygienu a ochranu kože pred vlhkosťou, napríklad pri inkontinencii.
• Primeranú výživu a hydratáciu s ohľadom na ochorenie a prípadné obmedzenia.
• Včasnú konzultáciu pri zmenách kože, aby sa starostlivosť začala ešte pred rozvojom hlbšej rany.

Pri zriedkavom ochorení môže byť každodenná starostlivosť náročná už sama osebe. Prevencia dekubitov by preto mala byť súčasťou spoločného plánu zdravotníkov, pacienta a jeho blízkych.